Nebol to človek. Ale netvor. Netvor, ktorý ničí všetko a všetkých. Navonok milý, pozorný a srdečný, no vo vnútri okrem zlosti ani troška citu. Robí mu akúsi zvrátenú radosť, keď ubližuje. Prečo?! Pch, nikto nevie. Nikto sa v ňom nevyzná, akoby aj mohol, pred nikým sa ešte neotvoril. Je čudný, veľmi čudný. Ľudia sa mu zďaleka vyhýbajú a on tým svojím zvráteným spôsobom všetkých nenávidí. Ostatní nepátrajú po príčine, prečo to tak je, veď načo? Nepripúšťajú možnosť, že by niekedy aj tento človek mohol mať city a plakať, smiať sa. Ale čo ak nie je taký hrozný? Veď sa mu mohlo niečo v detstve stať, prečo takto zanevrel na celý svet. Nikto sa však neunúva zistiť to. A on? Ešte viac znenávidí svet. Zabíja, Chladnokrvne zabíja. Nie však ľudí naokolo, ale seba. Samozrejme, že nikto neverí jeho pretvárke a všetci sú ti najmúdrejší, pretože ONI presne vedia, čo je to zač. Hlúposť. Každý z nás je človekom a to ako sa správame, záleží od toho ako sa k nám správali alebo správajú ľudia v našom okolí. A čo myslíte, aký bude človek, na ktorého sa všetci mračia a odháňajú od neho svoje deti. Deti sú tie najúprimnejšie stvorenia a nikto nevie prečo, ale svojou nevinnosťou vždy vystihnú povahu človeka. Oni jediné vidia, že nie je zlý. Ale veď čo?! Sú to len deti, čo tie môžu vedieť, všetci by ste sa čudovali, ale mnohokrát omnoho viac ako vy, vážení dospelí. Takže netvor, prípad uzavretý. Tým sme zatvorili aj jemu cestu k tomu byť lepším. Vlastne... Zabili sme ho...